Ako sa hovorí manželke baču a čo má ovečka spoločné s valaškou? Odpovede nielen na tieto otázky nájdete v malom liptovskom slovníčku, ktorý vám pomôže porozumieť tomu, ako sa rodia naše syry.

B

Bača

Hlavný pastier na salaši zodpovedný za jeho vedenie a za zverené stádo oviec. Organizoval pastierske práce a vyrábal z nadojeného mlieka syry. Označenie „bača“ je známe na celom území Karpát, ale aj v niektorých oblastiach Balkánu. 

Bačovka

Označenie pre ženu, ktorá vykonáva povolanie baču. Rovnako sa hovorí aj manželke baču. 

H

Honelník

Zastával na salaši nižšiu funkciu. Väčšinou to býval 12 až 14-ročný chlapec, ktorý vykonával pomocné práce (naháňal ovce, nosil vodu a drevo, staral sa o oheň). Postupne sa tak pripravoval na pastierske povolanie. Mzda honelníka predstavovala len tretinu platu dospelého ovčiaka, niekedy aj menej. Do funkcie honelníkov sa občas najímali aj starí pastieri, ktorí už neustrážili stádo.

Hospodársky dvor

Samostatná hospodárska jednotka na vidieku zložená z obytných a hospodárskych stavieb. Väčšinou k nemu patria pozemky v obci i mimo obec.

K

Koliba

Jednoduchá drevená stavba slúžiaca ako sezónne obydlie pre pastierov na salaši. Najstaršie boli zrubové koliby, pôvodne jednopriestorové, ktoré sa postupne rozšírili na dva priestory. Vstupná časť koliby s vatrou (otvoreným ohniskom) a lavicami slúžila ako obydlie pre ovčiakov, ale tiež ako priestor na prípravu jedla a spracovanie mliečnych výrobkov. Zadná časť, nazývaná komárnik, sa využívala na skladovanie syra a odkladanie riadov. Pôvodné, jednoduché koliby boli neprenosné, najmä na vysokohorských pastvinách. Neskôr sa začali vyrábať skladacie doštené koliby, ktoré sa mohli prevážať na saniach alebo na voze. Poznáme aj koliby určené pre pastierov baranov (baraniarky), hovädzieho dobytka (jaloviarne) a koní (koniarky). Tie slúžili len ako obydlie pre pastierov, mali menšie rozmery a boli neprenosné. Pastierske koliby sú tradičným charakteristickým znakom karpatského salašníctva. Na Slovensku sa rozšírili v období valašskej kolonizácie.

Košiar (košár, ohrada)

Drevená ohrada pre ovce. Pôvodne sa nachádzala na pastvinách v tesnej blízkosti koliby. Neskôr vznikli aj prenosné ohrady.

Krava 

Samica hovädzieho dobytka, ktorá sa aspoň raz otelila. Od chvíle, keď začne produkovať mlieko, ju nazývame tiež dojnicou. Využíva sa na mlieko, mäso a kožu, v minulosti slúžila aj ako ťažná sila. Na základe archeologických nálezov vieme, že už na Veľkej Morave sa kravy pre svoju ekonomickú náročnosť chovali najmä na mlieko. Na mäso sa začal hovädzí dobytok chovať vo väčšej miere až v 20. storočí.

M

Maštaľ 

Stavba v blízkosti hospodárskych objektov. Jej hlavnou funkciou je ustajnenie domácich zvierat, obvykle bez priameho napojenia na výbeh.

O

Ovca 

Hospodárske zviera z čeľade turovitých. Na Slovensku sa ovce chovali od nepamäti. Podobne ako v okolitých krajinách aj tu prevládal nížinný chov so zameraním na produkciu vlny, mäsa a kože. Od 15. do 17. storočia sa na Slovensku rozšíril nový spôsob chovu oviec, takzvané salašníctvo. Doterajšie plemená nahradilo plemeno valaška a namiesto pasienkov v okolí dedín sa začali využívať horské pastviny. Tradičné ovčiarstvo svojím ekonomickým a kultúrnym významom ovplyvnilo spôsob života i kultúru mnohých regiónov Slovenska.

P

Pasienok (Pastvina)

Trávnatý pozemok, ktorý slúži najmä ako zdroj potravy pre poľnohospodárske zvieratá, ako sú kravy, ovce, kozy, kone a ďalšie. Pasienky môžu byť prirodzené alebo umelé. Prirodzené boli na Slovensku najmä horské pastviny alebo hole, ktoré sa nachádzali nad pásmom lesa a kosodreviny v Nízkych, Západných Tatrách, vo Veľkej a v Malej Fatre. Zvieratá sa na nich pásli väčšinou voľne. Umelé pasienky vznikali klčovaním lesa a odvodňovaním mokradí.

Pastier (Pastýř)

Jeho úlohou je pásť dobytok, ovce, kozy alebo ošípané. Na salaši strážil v noci ovce v košiari, ručne ich dojil a pomáhal bačovi pri výrobe syra.

S

Salaš

Tradičná stavba určená na valašský chov oviec v Karpatoch. Ovce chované salašníckym spôsobom boli na rozdiel od oviec z nížinného chovu primárne určené na produkciu mlieka. Ako krmivo im od jari do jesene slúžila tráva na okolitých pasienkoch. Na salaši sa nachádzalo niekoľko stavebných objektov, najmä koliba a košiare.

V

Valach

Príslušník pastierskeho obyvateľstva, ktoré prišlo na Slovensko v rámci valašskej kolonizácie. Pomenovanie valach označovalo obyvateľov prevažne horských oblastí, ktorí sa zaoberali najmä pastierstvom a chovom oviec.