Z Kuchařky pro supertáty Ondřeje Holinky

Vedeli ste, že 2. pád slova syr vlastne neexistuje? Teda aspoň u nás doma sa absolútne nepoužíva, pretože bez koho čoho – bez dobrého syra to proste nejde!

Ešte pred vydaním kuchárky sa ma jedna milá pani redaktorka pýtala, bez čoho si nedokážem predstaviť život muža na materskej (terminus technicus pre muža je dovolenka rodičovská, nie materská, ale toto som aj tak ako mnoho ďalších vecí prebral od žien – susediek, manželky, svokry, kamarátok žien, moderátoriek z programov pre mamičky atď., takže ospravedlň moju nepresnosť, ocko). Komplikovaná otázka. Bez mojej drahej polovičky? Bez jednorazových plienok? Bez sociálneho kontaktu? Nie. To všetko by sem prežil. Vtedy som odpovedal, že na materskej nutne potrebujem dve veci – zátky do uší (na dlhé cesty autom, a keď sa chlapci hrajú v obývačke, zatiaľ čo ja práve varím) a nikdy nekončiacu zásobu dobrého vína! Aký som bol ale vtedy skromný (a naivný)! S rastúcimi deťmi, a ja mám doma troch dosť hlučných chlapcov, rastú aj ich potreby, a hlavne nároky na ocka, takže top list vecí, ktorý nutne potrebujem, sa navýšil asi o 150 ďalších super nutných položiek.

ČIERNY OBCHOD SO SYROM

Ja som vyučený kuchár, a vďaka bohu za to. Vôbec si nedokážem predstaviť, aká by to bola rehoľa, ak by som sa nevedel postaviť k panvici a vareške. Našťastie chute detí s naprieč zemou dosť podobný, a tak ti na začiatok, ocko, stačí, keď vypiľuješ pár obľúbených jedál, ku ktorým budeš postupne pridávať ďalší, a máš vyhrané. Základom každého superotca je nasledujúca znalosť: kúpiš cestoviny, prečítaš si návod na obale a podľa neho cestoviny uvaríš. Dobré, čo? Tým to ale nekončí. Ďalšia nutnosť: domáci kečup z Kuchárky pre superotca, alebo z internetu, a nakoniec úplná nevyhnutnosť: aplikácia syrov najrôznejších druhov. Nepoznám dieťa, ktoré by nemalo rado červené špagety. Naši chlapci ich samozrejme milujú, ale oni už sú to paholci vyberaví, takže ak si myslíš, že ich opijem eidamom, keď oni dobre vedia, že na ne patrí parmezán, tak sa teda mýliš! A vôbec sú u nás syry doma v kurze. Ako ide ta doba dopredu! Veď ja som sa syry naučil ceniť až v čase, keď som stretol ženu, a tá sa ich dožadovala práve k dobrému vínu. Naši chlapci si pokojne na večeru, keď som práve z nejakého dôvodu mimo domu, pripravia syrovú dosku. No fakt! Nivu, eidam, parmezán a ďalšie syry pekne na plátky, hermelín na trojhránky a k tomu podávajú rožok na kolieska. Jednohubky ozdobené syrmi si potom navzájom predávajú, takže u nás čierny obchod so syrmi skutočne funguje! Z nejakého dôvodu ten s nivou stojí vždy dve koruny, namiesto jednej, alebo je to „špeciálna“ cena pre ocka. Moji chlapci nie sú vyberaví, a za to som skutočne rád, tiež som rád, že si čas od času zahrajú na kuchára, a nechajú mi priestor na moje radosti. Syrová doska v ich podaní je skutočná špecialita a dožadujú sa jej aj návštevy (všetko samozrejme spoplatnené), takže ak by sa ma dnes tá pani redaktorka spýtala, bez čoho by to momentálne na materskej skutočne nešlo, tak bez zásob dobrých syrov!